V tíme organizátoriek spoločných dopoludní sme momentálne v taktomto zložení: 

Janka Radová (hlavná koordinátorka klubíka, sprievodkyňa)

Hoci oficiálne som bola dieťa z bratislavského sídliska, vyrastala som predovšetkým v prírode, a to v duchu hesla "Neexistuje zlé počasie, len zle oblečený turista" :) Náruč lesa som vyhľadávala aj neskôr ako teenager na mládežnických pracovno-zážitkových táboroch, prvých čundroch, najskôr ako účastník, neskôr ako organizátor, čo sa vhodne dopĺňalo s mojím štúdiom psychológie na Univerzite Komenského. Profesne ma to ťahalo ku práci s deťmi, 3 roky som sa venovala terapii detí na autistickom spektre predškolského veku. Táto skúsenosť mi dala veľmi veľa do profesného aj osobného života, a veľmi ovplyvnila moje vnímanie detí a ich potrieb vo všeobecnosti. Keď som sa popri materskej dovolenke dostala k práci sprievodkyne v lesnom klube Neškôločka, tak mi ich filozofia prirástla k srdcu, že som neváhala po pár mesačnej pauze vrátiť sa tam ako mama sprevádzajúca svojho prvorodeného, odhodlane pritom tlačiaca kočík s bábätkom, i keď to znamenalo cestovať autobusom tam aj späť cez pol mesta. Pomedzi to som s deťmi brázdila lesy v okolí Dúbravky, a premýšľala, ako tento koncept priniesť o pár kilometrov bližšie k nášmu domovu. A tak tu som.

***

Táňa Cárová (zakladateľka, projektová manažérka)

Odkedy som sa ako malá hrala na učiteľku, uplynulo veľa času, z ktorého väčšinu som sa hrať neprestala :). Od vedúcej v zážitkových táboroch pre deti a neskôr mládež som sa prepracovala k pedagogickému štúdiu a po skúsenostiach s učením na strednej a vysokej škole som zakotvila vo svete neformálneho vzdelávania - ako lektorka sebarozvojových a komunikačných tém pre mládež a dospelých. Počas materskej dovolenky sa moja cieľová skupina prirodzene obohatila o najmladšie ročníky, ktorým som sa aktívne snažila priblížiť prostredníctvom sebavzdelávania a sebarozvoja, a tiež organizovaním rôznych aktivít pre deti v našej susedskej komunite.

Do projektu lesnej škôlky/klubu som sa pustila viac-menej neplánovane. Počas lockdownov som sa ocitla v roli neoficiálnej sprievodkyne šesť spriatelených detí kamarátov zo susedstva, ktorí nemali ako v pracovné doobedia deti brať von. Vzhľadom na blížiaci sa nástup môjho syna do štátnej škôlky mi napadlo - pokračovať v tejto činnosti a vytvoriť komunitu rodičov a detí, ktorí chcú tráviť čas v prírode a zároveň si chcú dopriať postupné osamostatňovanie sa od seba navzájom po intenzívnej dobe koronovej. Za dobré rady, povzbudenie a možnosť náčuvov ďakujem spriatelenému lesnému klubu Neškôločka, ktorý nám je v mnohom inšpiráciou a stále sa od neho máme čo učiť :).

***

+ naše skvelé sprievodkyne, ktoré aktuálne vedú Líščatká na ich ceste za poznávaním (nielen lesného) života